Jdi na obsah Jdi na menu
 

Mince na dne fontán

Posledná reedícia dvojalbumu Mince na dne fontán

Tracklist:

Mince na dne fontán (CD1)
1. Skúška prvých šiat
2. Muž nula
3. Môj brat strom
4. Deti z domovov
5. Beh do slnka
6. Kúsok šťastia
7. Keď svitá pod srdcom žien
8. Pán nik
9. Lietaš v tom
10. Cena priateľov
Hudba: Marika Gombitová
Text: Kamil Peteraj


Mince na dne fontán (CD2)
1. Zelenáč máj
2. Dievča s krásnou tvárou
3. Smetiarsky kráľ
4. Výťah do neba
5. Cesty
6. Školská lavica
7. Sviatok pochybností
8. Tabletka údel
9. Nočné kupé
10. Cena pokladov
Hudba: Ján Lehotský
Text: Kamil Peteraj

 

Recenzie 2010:

 

Mince na dne fontán: Popoluška v reedíciách MG

(SM, www.marikagombitova.sk)

 

Z dobového plagátu programu Mince na dne fontán v štúdiu SMince na dne fontán sú tak trochu Popoluškou medzi reedíciami albumov Mariky Gombitovej. Kedysi obrovský úspech dvojalbumu počnúc koncertným programom s rovnomenným názvom, ktorý vypredával nielen Štúdio S, pre ktorý bol postavený, ale aj Lucernu, či iné sály v Československu. Cez dlhé rady pred vtedajšími predajňami Opusu v čase vydania až po Zlatý erb Opusu, ktorý Marika za túto nahrávku získala. Toto je bilancia faktov. Písala sa však polovica 80. rokov a vydávali sa len vinylové platne a dvojalbumy nesmeli byť hazard, ale stávka na istotu. Marike a jej teamu sa podarilo vytvoriť legendu, ktorá sa pre veľký záujem musela dolisovať. A nielen u kritiky, ale aj u poslucháčov bol posledný spoločný počin Mariky a Modusu nadmieru úspešný.

Mince na dne fontán - Open Music - 1995Roky plynuli a éru gramoplatní vystriedala éra kompaktných diskov (CD). Prvý s plánom vydať Mariku na CD prišiel Dano Junas a jeho OPEN music. Žiaľ, boli to začiatky a mastering bol v plienkach a prostá digitalizácia na kvalitný digitálny prenos nestačila. V roku 1995 vydal Marike albumy Dievča do dažďa, Môj malý príbeh, Slnečný kalendár a Mince na dne fontán na CD a MG kazetách. CD boli takmer okamžite vypredané a čakalo sa na ďalšie dolisovanie. Avšak, to už sa medzi poslucháčmi prevalilo, že je to obyčajné zdigitalizovanie nahrávok, ktoré na rozdiel od vinylu nepraská, avšak trochu stráca požitok z hudby. Pochvalou tohto vydania je booklet s textami (i keď s chybami) všetkých 20. piesní a jeho prvenstvo, ktoré až doposiaľ po vinyle ponúkalo najvyššiu kvalitu zdigitalizovanej nahrávky.

Najnepodarenejšia reedícia Mincí na dne fontán - rok 2003BONTON, ktorý v tom čase vlastnil OPUS, tento trend zaznamenal a snažil sa o kompletnú kolekciu Mariky Gombitovej vrátane bonusov. O tom, že prvá časť – Dievča do dažďa – bola na vysokej úrovni svedčili nielen kvalitný mastering, ale i dobové bonusy. Potom to s touto kolekciou šlo dole vodou a najhoršie z nich dopadli Mince na dne fontán. Nielenže bolo dehonestujúce, že vyšli na jednom CD, ale kvôli kapacite nosiča z albumu vypadla skladba Keď svitá pod srdcom žien s upozornením, že vyjde v ďalšej časti – Marika No. 5. Len pripomenieme, že na skladbu si fanúšikovia (aj vďaka krachu Bontonu) počkali viac ako rok. Nanešťastie, toto nebolo najväčším problémom tohto, až dodnes posledného vydania Mincí. Nahrávku, ktorú Ing. Alexander Soldán mastroval, mala plechový zvuk, šušťala a nebojím sa ju označiť za najväčší omyl v slovenskom remasteringu. Žiaľ, tento omyl sa podpísal i na predajnosti ďalších albumov v tejto kolekcii.

Zadná strana edície Opus100 (Mince na dne fontán)Poďme k súčasnej edícii OPUS 100 a jeho lowbudgetovému obalu, ktorý si táto interpretka rozhodne nezaslúžila. Prostý plastový obal s názvami pesničiek zabalený vo farebnom kartóne je ale zámerom tejto lowpriceovej politiky celej edície. Oficiálna cena sa pohybuje okolo 8,- EUR. Zrejme i preto nie je táto edícia nijak výrazne promovaná. Je určená širokej poslucháčskej verejnosti s tým, že ak náhodou na Mince niekto narazí, tak si ich kúpi. Žiadna výnimočná kampaň ju nepredchádzala ani nepredchádza. Zvuk remastroval z pôvodných štúdiových pásov Ján Červenka a je potreba ho pri niektorých skladbách veľmi pochváliť (Keď svitá pod srdcom žien, Pán Nik, Smetiarsky kráľ) a pri niektorých (Zelenáč máj, Lietaš v tom) mu naopak neodpustiť nevyčistený šum v tichých pasážach. Ale oproti predchádzajúcemu vydaniu, v réžii Opusu, je to veľký krok k lepšiemu zvuku. Tentoraz vám už dojem z počúvania remastrovaný zvuk nepokazí. Súhlasíme s recenzentom z www.musicserver.sk, že keď sa niečo začne treba to aj dokončiť a nie zahodiť kvôli nižšiemu predaju. Myslím, ze Gombitová Opusu už za tie roky zarobila dosť a Opus by jej to mohol konečne začať splácať. Ale to sme asi utopickí... Čo sa dá robiť? Jednoducho, fanúšik, buď rád, že sme ti Gombitovú aspoň takto vydali. Buď rád, mlč a kupuj – lebo collectors edition si kupoval málo!!! Je to smutné, pretože dvojalbum Mince na dne fontán je naozaj výnimočný...

Obal z povodnej LP (vnútorná strana) - 1983Mince na dne fontán: Hoci sa po interpretačnej, i hudobnej stránke dá nazvať nadčasovým, predsa len zvuk, aj keď na svoju dobu kvalitný, je poznačeným začiatkami 80. rokov. Na prvom CD sa skladateľsky podieľala sama interpretka. Po predchádzajúcich albumoch, kde už svoju hudobnú invenciu naznačila, teraz nad svojou tvorbou vzala pevnú ruku. Album otvára svieža dievčenská skladba Skúška prvých šiat. Nie je sa čomu diviť, stále sa jednalo o mladú 25 ročnú ženu, ktorej sú tieto emblémy blízke. Naproti tomu experimentálna skladba Muž nula dáva tušiť akýsi progres nielen v Gombitovej tvorbe, ale v kontexte slovenskej pop music vôbec. Osobne si myslím, že to bol akýsi prvopočiatok experimentov, ktorý vyvrcholil na nasledujúcej LP platni Marika No. 5. Hoci v hitparádach skladba bodovala, Slovensko ako také, domnievam sa, ešte na takýto progres nebolo pripravené. Skladba Môj brat strom, ktorá by mohla byť pokojne spojujúcou mozaikou v trilógii o Stromoch. V Gombitovej a Peterajovej tvorbe je táto téma veľmi silná (Svet stromov, Môj brat strom, Strom 2000). Ak by dnes mala moderné aranžmán (alebo aspoň také, ktoré Marika predviedla na svojich koncertoch) bola by hitom. Skladby Deti z domovov a Beh do slnka balansujú nad citlivou témou, ale obe vyvolávajú v poslucháčoch, zrejme chcený, pátos. Kúsok šťastia, druhý singel z tejto LP, je typickou gombitovkou, ktorá funguje i dnes o šťastí na dne fontán. Vlastne je to lightmotív Mincí na dne fontán. Veľmi vkusnou skladbou je i pieseň Cena priateľov. Harmonika tejto skladbe dodala ten správny sentimentálny nádych umocnený Gombitovej spevom.

Dočkáme sa pokračovania zberateľskej edície?Naproti tomu stojí druhé CD, ktoré mal vo svojej autorskej réžii Janko Lehotský. A na melódiách, ktoré pre Mariku píše, si dáva záležať. Napokon, on ju priviedol do Bratislavy a snažil sa o jej rast. Počuť, že sa poznajú po hudobnej stránke veľmi dobre. K tomu sa snúbia ešte Lehotského dlhoročné skladateľské skúsenosti a dá sa povedať, že CD plné hitových skladieb je na svete. Prostopášny Zelenáč máj (skladbu Zelený máj, akúsi paralelu, už Marika má na svojom prvom albume) otvára album nekontrolovateľne a s obrovskou energiou. Nasledujúca, mierne dramatická skladba Dievča s krásnou tvárou dáva tušiť, že Marika už nie len dievčenskou speváčkou, ale už zrelou ženou, ktorá vie dokonale vyspievať všetky farby emócie. Ako vrchol albumu vidím skvelý šansón Smetiarsky kráľ. Marike táto šansónová skladba veľmi sedí, hoci sa k podobným skladbám už nevráti (snáď okrem Malej smutnej baletky). Je to škoda, pretože toto by mohol byť smer Mariky i dnes. Cesty – nádherná bluesová skladba sa v rádiách často nehrávala, nevedno prečo. Naproti tomu osvedčená hitovka Školská lavica si vyslúžila i nepodarený klip. Skladby Tabletka údel, či Slávnosť pochybností sú ďalším experimentom Gombitovej, podobne ako Muž nula. A hoci sú neobyčajné a úžasne nadčasové, hitmi sa stať nemohli a ani nemali také ambície. Nočné kupé – nostalgická skladba so silným textom Kamila Peteraja. Album uzatvára optimistická pieseň o láske ako cene najväčších pokladov.

Čo by však v roku 2010 bolo najväčším pokladom pre fanúšikov Mariky Gombitovej? Aby sa neskrývala a podelila sa o svoj poklad v hrdle. Pretože to je tým najväčším pokladom čo skrýva Marika Gombitová...

 

 

Marika Gombitová – Mince na dne fontán (Opus 100) 

(TS Musicserver.sk - 27.11.2010)


Edícia Opus 100 sa na z
2CD Mince na dne fontán v Opus100 edíciiačiatku novembra rozšírila o ďalšie tri tituly. Vzhľadom k tomu, že k slovenskej produkcii, samotnému Opusu, i k ľuďom, ktorí ho momentálne vedú, mám obrovskú úctu a rešpekt a zároveň edíciu Opus 100 považujem za ťažiskový projekt v slovenskej populárnej hudbe, z ktorého musí byť nadšený každý hudobný fanúšik, mal som pocit, že toto je projekt, ktorý nebude treba kritizovať. Navyše, ako mediálny partner to robím veľmi nerád, ale táto dávka albumov je jedno veľké a druhé menšie sklamanie a aspoň jedno príjemné prekvapenie. Všetko vysvetlím v záverečnom hodnotení.

O dvojalbume Mince na dne fontán: Ani vo svete nie je bežné, aby popová speváčka vydala dvojalbum s dvadsiatimi úplne novými skladbami. V histórii slovenskej populárnej hudby sa to po prvýkrát stalo v roku 1983, kedy vyšiel komplet Mince na dne fontán. Marika Gombitová ním definitívne potvrdila, že ani výrazný zdravotný handicap jej nezabráni komponovať, nahrávať a aj koncertovať. „Prvý“ album bol čisto v jej skladateľskej réžii, pričom v úlohe hudobného a aranžérskeho partnera sa po jej boku objavil multiinštrumentalista Laco Lučenič. Medzi desiatkou skladieb nájdeme modernistickú (klipovú) záležitosť Muž nula, stopercentné rádiové hitovky (Skúška prvých šiat, Môj brat strom, Beh do slnka, Kúsok šťastia) aj skvelé „albumovky“ (Keď svitá pod srdcom žien, Cena priateľov).
„Druhý“ album z tohto výnimočného kompletu je akousi Marikinou rozlúčkou s Modusom. Je to však rozlúčka vo veľkom štýle. Hitmaker Janko Lehotský jej dodal desiatku skvelých melódií, medzi nimi úžasné balady až šansónového strihu (Dievča s krásnou tvárou, Smetiarsky kráľ) a neomylnú univerzálnu hitovku (Školská lavica). Modus v úlohe sprievodnej kapely nacvičil s Marikou aj koncertný program, s ktorým Marika vystupovala v Štúdiu S a očarila ním aj vypredanú pražskú Lucernu. Ešte jedno meno je potrebné v tejto súvislosti spomenúť. Kamil Peteraj – človek, ktorý okrem skvelých textov vedel Marike poskytnúť aj „nadstavbové“ producentsko-manažérske zázemie a vďaka ktorému takto veľkolepo koncipovaný projekt mohol vzniknúť.

Hodnotenie:
Album? Nemám výhrad. Najmenších. Spomínam si na ten čarovný moment, keď som sa v roku 1983 ocitol akousi náhodou s rodičmi v Bratislave a presne si viem vybaviť, ako stojím v rade v predajni Opusu v spodnej časti Námestia SNP (dnes sa tam tuším predáva tabak), a tak ako ostatní, beriem si aj ja toto jedinečné dielo. Jeho hodnota a kvalita sa rokmi iba potvrdili.

Problém je v niečom inom. Koľký raz vychádzajú Mince na dne fontán na CD? Len šmahom ruky si spomínam na tri vydania (nie všetky v Opuse). Ani to by nebol problém, keďže náklad je vždy rozobraný. Tento dvojalbum však mal vyjsť v edícii 2CD Collectors Edition, v ktorej doteraz vyšli tri Gombitovej radové albumy, doplnené o bonusové CD s hodnotným bonusovým materiálom. A hoci s dalo predpokladať, že Mince na dne fontán vyjdú v tejto edícii bez bonusov a každá platňa na samostatnom CD (čím konečne bude komplet pohromade na jednom albume a nie nezmyselne rozsekaný na dva samostatné albumy), išlo by o doplnenie zbierky, o ďalšiu časť skladačky a bolo by to fajn.

Zaradenie Mincí na dne fontán do edície Opus 100 je degradáciou nielen Gombitovej tvorby, ale aj Gombitovej fanúšikov. Je strašne super, že sa Mince na dne fontán dajú opäť kúpiť, ale prečo táto lacnejšia edícia? Ako skutočný fanúšik a zberateľ sa vážne bojím toho, že sa Mince na dnes fontán (a zjavne ani ďalšie Gombitovej albumy) nedostanú von v začatej Collectors Edition. Rozumiem slabému predaju, možnému nezáujmu, či privysokej cene, ale ak už raz niečo začne, malo by to aj regulárne skončiť. Mrzí ma, že na Slovensku to neplatí a zaradenie tohto albumu do edície Opus 100 mi príde skôr ako humanitárny čin pre Mariku Gombitovú, pri ktorom sa však na poslucháča, fanúšika, či zberateľa, nie že nemyslelo, ale úplne zabudlo. A priznám sa, že si tie dva disky púšťam stále dookola a je mi to všetko veľmi, veľmi ľúto.

 

Dobové recenzie:

 

Dobová dvojkazeta Mince na dne fontán

 

 

Mince na dne fontán

(Život 1984, MB)

Nebýva zvykom, aby sa na gramofónovom trhu objavili dve dlhohrajúce platne v jednom obale. Najnovšia platňa tohto rozsahu má názov Mince na dne fontán. Už samotný obal prezrádza, že ústrednou osobnosťou tohto sympatického diela je Marika Gombitová. Hoci na snímke obalu dominuje čierna farba, jeho obsah môžeme namaľovať svetlejšími a radostnejšími tónmi farieb.

Marika v roku 1983Už samotná skutočnosť, že naša najpopulárnejšia speváčka hľadá kúsok šťastia aj v tvorbe, vzbudzuje zvedavosť. Po svojich predchádzajúcich pokusoch o hudobné vyjadrenie svojich pocitov, nálad a myšlienok teraz dostala oveľa väčší priestor a ponúkanú príležitosť dobre využila. Svojím autorstvom prispela k rozšíreniu doterajšej hudobnej palety, na čom nemalý podiel majú aj tí, ktorí jednotlivé skladby upravovali. Využívanie akustických a najmä moderných elektrických nástrojov a prístrojov na zvukové efekty obohatilo celkové znenie skladieb. Je pestrejšie, zaujímavejšie, nápaditejšie. Autorom sa podarilo vyhnúť stereotypom v rytme, v melódii i textoch. Každá skladba je zaujímavejšia niečím iným. Majú však jedného spoločného „menovateľa“ - úprimnosť výpovede speváčky, presvedčivosť prejavu, ktorú dosahuje jednoduchosťou. Nedramatizuje svoje príbehy. Prihovára sa pokojným hlasom, ktorý znie ako veľmi citlivá struna hudobného nástroja.

Zaujímavejšia z dvojalbumu je prvá platňa. Nachádzame na nej aj experiment so zmenou farby hlasu využívaním vocaderu v piesni Muž nula. Tu je vari aj najhodnotnejšia skladba celého diela Deti z domovov. Textár Kamil Peteraj, autor všetkých textov, svoj námetový okruh rozširuje o aktuálny, spoločensky závažný obsah. Kontrastom tejto a podobných skladieb sú rytmické a dynamickejšie piesne ako Skúška prvých šiat.

Vyrovnanú úroveň – okrem málo výnimiek ako Výťah do neba alebo Tabletka údel – má aj druhá platňa, ku ktorej hudbu skomponoval Ján Lehotský. Z jeho tvorby nájde priaznivú ozvenu najmä skladba Školská lavica, Dievča s krásnou tvárou, Zelenáč máj a Cena pokladov.

Mince na dne fontán ponúkajú poslucháčom a diskofilom viac hodnotných skladieb, ktoré obohacujú slovenskú populárnu hudbu svojim obsahom i formou hudobného spracovania.


 

Hĺbavý pohľad 1983S prehĺbeným fondom

 

(Večerník 1983, JH)

Pred niekoľkými dňami sa v predajniach Opusu objavil nový dvojalbum našej špičkovej interpretky populárnych piesní Mariky Gombitovej s názvom Mince na dne fontán, po ktorom sa na pultoch doslova „zaprášilo“ - a iste právom. Zrejme aj preto, že časť skladieb priaznivci pop hudby už poznali z rovnomenného programu uvádzaného s veľkým úspechom v Štúdiu S.

Dvojalbum obsahuje piesne rôzneho typu. Ako červená niť sa tiahne motív ľudského šťastia. Ono šťastie i jeho protiklad nadobúdajú v jednotlivých skladbách rôzne podoby. Marika Gombitová sa nám v novej kolekcii 20 skladieb na svojej najnovšej platni predstavuje nielen ako speváčka, ale tiež ako skladateľka. Polovicu pesničiek, celú prvú platňu, si skomponovala sama. Dokázala tým, že jej predchádzajúce vlastné skladby, hoci sporadické, neboli iba pokusmi, ale prejavom rodiaceho sa skladateľského talentu, ktorý sa vďaka cieľavedomej práci rozvinul. Marikine kompozície majú svojský rukopis, ktorý ich odlišuje od nemenej kvalitných skladieb jej kolegu Jána Lehotského, autora druhej desiatky „mincí“.

Texty oboch platní sú dielom jej „dvorného“ textára Kamila Peteraj, ktorý opäť potvrdil svoju schopnosť vypovedať o prostých veciach nádhernými básnickými obrazmi, povýšiť všedné na symbol, všeplatnému dať konkrétny obsah a predovšetkým skvele vystihnúť naturel interpreta. Pravda, nevyhol sa opakovaniu motívov, odhaľuje však ich nový a nový zmysel, stavia ich vždy do nových súvislostí.

Marika Gombitová odkryla ďalšie polohy svojho hlasu i interpretačného prejavu. Hlas ovláda tak dokonale, že si môže dovoliť i náročné, nie však samoúčelné experimenty. Vie citlivo vystihnúť náladu, náboj skladby a prispôsobiť im interpretáciu. Rovnako dobre zvládne drsnejšiu, dynamickú rockovú skladbu (Tabletka údel), jemnejšiu kantilénu (Deti z domovov), šansón (Smetiarsky kráľ), či hravú melódiu (Školská lavica). Má vzácnu schopnosť spievať nielen text, ale aj to, čo je za textom, čo sa nedá vyjadriť slovami. Spieva o veciach okolo nás, ale aj o ľudskej duši, o nás o sebe.

Kritizovaný obal LP Mince na dne fontánVytknúť snáď možno drobné nepresnosti v textoch na obale platní (v porovnaní so spievanou podobou). Treba však kvitovať, že texty na obale vôbec sú. Nebýva to, žiaľ, pri vydávaní našich platní pravidlom. Autor obalu Alan Pajer (foto Karol Dlugolinský) sa veľmi nevyznamenal. Názov dvojalbumu vzal až príliš doslovne. Nie najšťastnejší zámer zobraziť na všetkých štyroch stranách obalu skutočné mince na dne skutočnej fontány bol dovŕšený premenou mincí na neidentifikovateľné kolieska a čistej trblietavej vody na kalnú močiarozelenú tekutinu. Platňu síce nekupujeme pre obal, ale predsa...

Mince na dne fontán však predstavujú popri týchto výhradách skutočnú hodnotu v kontexte celej slovenskej i československej populárnej hudby.


Novinky OPUSU:  Marika Gombitová - Mince na dne fontán

(RYTMUS 10/1983, Vladimír Petr)


Z recitálu v Štúdiu SV súčasnosti celkom isto zaujme najpopulárnejšia slovenská speváčka – svedčí o to nielen jej strieborné umiestnenie v ankete o Zlatého slávika, ale aj pravidelne vypredané recitály v bratislavskom Štúdiu S – na dvojplatňovom komplete Mince na dne fontán sa predstavuje širšej poslucháčskej verejnosti v dvoch rôznorodých polohách.

Na prvej platni Gombitová zaujme nielen výrazným a originálnym hlasovým prejavom, ale aj ako autorka hudby. Po vydarenom debute na predchádzajúcej platni Slnečný kalendár (Marika v skutočnosti autorsky debutovala už svojou skladbou Prstienky trávy v roku 1979 – poznámka www.marikagombitova.sk) si tentoraz vystačila na celú platňu a to je jedno z najpríjemnejších prekvapení. Tým druhým je vydarená snaha o súčasný hudobný prejav. Zoberme si také skladby ako Muž nula, či Pán Nik a máme jedny z mála skutočne aktuálnych, v tom pravom slova zmysle moderných skladieb dnešnej pop music. Nemalou mierou sa o Gombitovej nový šat zaslúžil aranžér a multiinštrumentalista, inak člen Žbirkovho Limitu Laco Lučenič. Škoda len, že autorský team prvej platne nevydržal s dychom až do konca a po sľubom nástupe skĺzol v niektorých skladbách do bežného priemeru, typického pre stredný prúd pop music. Podobne to platí aj o vokálnom prejave interpretky. Výborne znie v spomínaných skladbách, naproti tomu v skladbách klasického strihu sa nedokázala vyhnúť prehnanej dramatičnosti (Keď svitá pod srdcom žien).

Z tohto pohľadu oveľa vyrovnanejšie pôsobí druhá platňa, pod ktorú sa autorky podpísal Ján Lehotský (autorom všetkých textov je Kamil Peteraj). Po jej vypočutí mi bolo zrazu jasné, aká silná vzájomná spätosť púta oboch umelcov. M. Gombitová potrebuje Lehotského a ten je dáva to najlepšie zo svojej tvorby a naopak speváčka dokáže vystihnúť charakter a náladu skladateľových piesní. Z desiatky nadpriemerných Zelenáč máj s odviazaným prejavom speváčky a svižnou rytmikou skladieb spomeniem len tie najzaujímavejšie. Či už je to rockový alebo s takmer šansónovou naliehavosťou prednášaný Smetiarsky kráľ, zaujímavo zaranžovaný Výťah do neba s Gombitovou opäť na vrchole formy, expresívny Sviatok pochybností a dve ďalšie skladby Tabletka údel a Cena pokladov. Výsledok spolupráce Gombitová-Lehotský je skutočne neobyčajne vydarený.

Zlatý erb Opusu za Mince na dne fontánNedá mi nezastaviť sa aspoň stručne pri speváčkinom hlasovom prejave. Gombitovej spev – to nie je žiaden priemer, ktorý neruší ani nepúta. Naopak, platia preňho v maximálnej miere len dve hraničné možnosti: buď sa vám páči taký, aký je, aj s jeho provokujúcimi kovovými výškami či dievčenským šepotom, alebo ho nie ste schopní vnímať práve pre tieto vlastnosti. Jej hlas nie je v žiadnom prípade „veľkým hlasom“ v tradičnom chápaní, ale spevácky ním vie narábať moderne a svojsky. A práve originalita ho robí pôsobivým. Dvojalbum Mince na dne fontán len dokumentuje nezastupiteľnosť Mariky Gombitovej na našej domácej scéne.


Ukážka:

 

Školská lavica

(Ako to počuje Lešek Semelka)

To je krehučké. Na Mariku mám samozrejme osobné spomienky. Kedysi sme na Bratislavskej Lýre spolu závodili. Jeden z nás bol prvý a jeden druhý. Vtedy som získal Zlatú Lýru ja, ale mohlo to byť pokojne i naopak, pretože Marika tam spievala tiež prekrásnu pesničku. Bola prvá, ktorá mi gratulovala. To je jednoducho hodnotné. Sú to také klenoty, šperky – krehké a krásne. Ja nemám rád sezónny tovar, ale toto je navždy. Marika bola a je oddaná muzike a je to vidieť. Želám jej ešte kopu nápadov. Na Marike mám rád, že je v pravom slova zmysle muzikantka. Nie je odkázaná na to, čo jej kto napíše. Dokáže si napísať sama, čo cíti. Takých ľudí si nesmierne vážim.

 

 
 

 

Poslední fotografie


Facebook